V nadväznosti na blog (https://lukas77s.blog.pravda.sk/2021/03/11/kolektivna-agresia/), v ktorom som popisoval dehumanizačné javy v spoločnosti, ktoré sa dejú keď ľudia podľahnú davovej psychóze a v ktorom som popísal jeden psychologický experiment, nad ktorým by sa mal každý zamyslieť, by som rád dal do pozornosti ďalší experiment, pre tých, ktorí nepoznajú. Diablov experiment, alebo aj Stanfordský väzenský experiment (1971), pre štúdie o psychologických účinkoch života v zajatí, pod vedením amerického psychológa Philipa Zimbarda, o ktorom vznikol aj film Das Experiment. Dá sa nájsť aj na wikipédii, ale je to celkom dlhé čítanie, tak to skrátim.
Zimbardo si našiel dobrovoľníkov, ktorí boli bezúhonní, mladí, zdraví, nemali sklony k užívaniu drog ani k alkoholu. Boli to všetko študenti vysokej školy. Náhodný výber určil, kto bude hrať rolu väzňa a kto rolu dozorcu. Pre miesto experimentu ako väzenie si Zimbardo vybral pivničné priestory univerzity. Priestory boli bez okien a tak väzni čoskoro stratili pojem o čase, pojem o tom kedy je noc a kedy je deň. Zato dozorcovia mohli chodiť domov po skončení práce, no postupom času chodili domov stále menej a prespávali vo ,,väznici“, lebo sa im začala páčiť nadobudnutá moc. Zimbardo všetko namodeloval tak , aby to pre pokusné osoby bolo ako v realite. Zatknutie, prijatie do väznice, vyzlečenie, odvšivavenie, pridelenie čísel väzňom, ponižujúce oblečenie pre väzňov, uniformy pre dozorcov.
A tak aj v tomto pokusnom väzení platili pravidlá ako v skutočnom väzení. Dozorcovia len mali pokyn nepoužívať násilie. Mali to byť všetko bezproblémoví ľudia, no až prekvapujúco skoro začali niektorí dozorcovia šikanovať väzňov a pokyn nepoužívať násilie porušovali stále viac. Niektorí spravodlivo dodržiavali pokyny, niektorí spolucítili s väzňami a netrestali ich, no niektorí ponižovali väzňov a tvrdo ich trestali, keď nedodržiavali pravidlá. Neskôr Zimbardo pomocou kamier zistil, že dozorcovia stupňujú násilie v noci, keď si myslia, že ich nikto nevidí.
Väzňov spočiatku situácia stmelila, no neskôr prestali držať spolu. Ich reakcie boli vzbura, emocionálne zrútenie niektorých a následné ich vylúčenie z pokusu, niektorým sa povyhadzovali vyrážky na celom tele a tí čo sa mali najlepšie sa tak mali preto, lebo zvolili slepú poslušnosť. Dozorcovia vytvorili systém privilégii a trestov. Tí čo viedli vzburu išli na samotku, tí čo sa do vzbury nezapojili dostali napríklad lepšie jedlo.
Zimbardo sa ako najvyšší dozorca postupne zžil s experimentom. Až keď väzenie navštívila výskumníčka z prostredia mimo pokusu a šokovalo ju to čo tam videla, sa Zimbardo rozhodol predčasne ukončiť experiment. Uvedomil si, že pokus sa stal nebezpečným pre psychické aj fyzické zdravie účastníkov. Výsledok bol že obe skupiny v rekordne krátkom čase zabudli na to, že v skutočnosti sú ľudia s rovnakým postavením – bezúhonní študenti. Celý experiment si môžete prečítať tu https://sk.wikipedia.org/wiki/Stanfordský_väzenský_experiment#Film.
Prečo to píšem? Skúste si to celé prečítať, ak máte čas. Keď sa dnes poobzeráte na svet vôkol seba, nepripomína vám to niečo? Zbytočná demonštrácia nadobudnutej moci, nepochopiteľné kruté správanie sa k druhým, vzbura, psychické problémy tých, na ktorých je uplatňovaná moc, systém privilégii, kedy ak slepo poslúchaš vtedy sa máš dobre. Vzhľadom aj na to čo som písal vo vyššie spomínanom blogu, nezdá sa vám, že všetko čo sa deje okolo nás ide podľa nejakého vzorca? Nezdá sa vám, že dnes je tu pekné názorné vysvetlenie toho ako bol schopný Hitler narobiť toľko zla? Veď sám by toho nebol schopný. Nebola k tomu všetkému potrebná najprv davová psychóza? Nedeje sa to všetko čo som v tom blogu uviedol, ako vtedy tak aj dnes? Nenašli ste sa v tom niektorí? Ste si všetci istí, že keď celé toto koronašialenstvo skončí, budete sa vedieť pozrieť do zrkadla? Prajem vám aby to tak bolo. Lebo jedna vec je nejaké nebezpečenstvo a druhá vec je to čo dokáže urobiť človek človeku. A aby nakoniec následky ľudskej zloby neboli pre spoločnosť fatálnejšie ako vystrájanie vírusu.