Keďže internet je plný hádok a argumentov pre a proti očkovaniu, nemám v pláne prichádzať s niečím, čo človek počul už stokrát každý deň. A už vôbec nemám v úmysle niekoho nabádať aby urobil tak alebo tak. Som zástanca slobodného rozhodovania. Pozerám sa na vec z psychologického hľadiska, pohľadom, aký som na internete ešte nenašiel, aj keď samozrejme sa niekde mohol objaviť a preto sa ozývam.
Pozrime sa na vec trošku z nadhľadu a s odstupom času. Čína nám sem poslala akýsi netopierí šmak, ktorý už takmer rok paralyzuje celý svet. No aj napriek tomu, že nejaký vírus nám ohrozuje zdravie aj životy, zo všetkých strán sa na nás valili správy o tom ako treba nosiť rúška, dodržiavať odstupy, dezinfikovať ruky, izolovať sa atď. No nikto z politikov ani odborníkov, ktorí sa postavili na tlačovku a do televíznych novín nenabádali ľudí k užívaniu vitamínov a posilňovaniu imunity mnohými rôznymi spôsobmi, ktoré by štát nestáli ani euro. Možno niekde sa to vyskytlo, mohlo mi to uniknúť. Ale aj tak celkom zvláštne, že tak málo keď im tak na nás záleží. Intenzívnu kampaň na nosenie rúšok a obmedzovanie osobnej slobody vedia robiť, ale kampaň pre zdravý spôsob života to nie. Hmmm no poďme ďalej.
Ekonomická stránka veci. Mnoho ľudí stratilo prácu. V správach sa dá dozvedieť ako fitnesscentrá padajú, gastroprevádzky padajú, živnostníci musia vrátiť štátnu pomoc, lebo zle vyplnili žiadosť. A kuknem na burzu a vidím ako ceny akcií gigantov z Big Tech atakujú historické maximá a snáď všetky ostatné spoločnosti do ktorých vieme investovať, zaznamenávajú nárast od marcového pádu. Takže tým tam hore tak veľmi záleží na našom zdraví, že nás aj nechajú ekonomicky úplne kľaknúť a možno aj umrieť od hladu. Ale nedaj Boh aby si sa nakazil koroňou.
Ďalšia vec je emočná stránka celej korony. Už viac ako 9 mesiacov sme cieľom agresívneho nátlaku na naše psychické zdravie. Negatívne emócie sa na nás valia z každého prístroja, ktorý zapneme. A keď už sme dostatočne psychicky oslabení, tak prichádza kampaň na očkovanie. Každý človek čo sa rád vŕta v mozgu a emóciách vie, že veľké rozhodnutia sa nemajú robiť, keď človek nie je v pokoji a je v emočnom vytržení, či už v negatívnom alebo pozitívnom. A tu už mnohí sú zlikvidovaní negatívnymi emóciami. A pichnúť do seba rokmi neoverenú vakcínu ja považujem za veľké rozhodnutie.
Aby som bol otvorený voči očkovaniu musel by som cítiť slobodu v rozhodovaní sa. Ale tú ja nevidím. Nevidím vo večerných televíznych novinách vystupovať odborníkov, ktorí by boli kritickí k očkovaniu. Vidím len tých, ktorí to propagujú. Všetky správy podávajú len jedno posolstvo, len mnohými variantami. Nevidím, žeby mi médiá podávali dostatočné pre aj proti, aby som si to vedel zvážiť a slobodne sa rozhodnúť na základe množstvá informácii pre aj proti. Všetky správy, ktoré sa na mňa valia, útočia na moje emócie a v týchto emóciách musím ja urobiť rozhodnutie. To z psychologického hľadiska nepovažujem za dobré, aj keď žiaľ účinné to je. A nemyslím si, že zlým prostriedkom sa dá dosiahnuť dobrá vec. Či sa nám to páči alebo nie, naše rozhodovanie sa (ne)očkovať sa nie je slobodné. Krokmi, ktoré doteraz robili ma nepresvedčili, že im na nás záleží. A preto sa radšej zavakcínujem vitamínom C, vitamínom D a vypeckujem si imunitu tak ako sa len dá. Nech každý urobí ako chce, ale mňa nechajte samého rozhodnúť sa. Zodpovednosť za svoje zdravie cítim aj sám a chránim si ho ako oko v hlave. Zvlášť preto, že nie je v dokonalom stave už od narodenia