Lukas77s

Hnev je po strachu snáď druhá najsilnejšia emócia. ktorá lomcuje dnešnou spoločnosťou. Nie každý sa pozerá na svet cez rúško a popritom, že si chráni svoje zdravie si chce chrániť aj svoje vzťahy. V ľuďoch, vrátane mňa, stúpajú tlaky a považoval som za vhodné pozrieť sa na túto emóciu a na to čo sa s tým dá robiť.

Hnev je emócia, ktorú sa bežný človek nejako nesnaží pochopiť, považuje ho za niečo zlé a často sa mu snaží vyhýbať alebo tlmiť jeho priebeh. Pokiaľ to ale robí, ostáva emočne nezrelý a brzdí to jeho rast. Hnev je pre zrelosť a zdravé ľudské vzťahy absolútne potrebný. Je to v základe dobrá emócia a nie nevyhnutne zlá. Hnev je často základnou príčinou mnohých emočných, mentálnych a telesných problémov a problémov týkajúcich sa vzťahov, pretože sa nepoužíva správne.

Musíme si svoj hnev uvedomiť, zaoberať sa nim a umožniť mu cestu von. Ak uznáme hnev u seba, uznáme ho aj u iných. Musíme oddeliť rozumný hnev od nerozumného a logický od nelogického. Ak poznáme odpovede na ,,prečo sa hnevám?“ a ,,načo sa hnevám?“ tak ho musíme prejaviť v správnom čase, na správnom mieste a vhodným spôsobom. Netreba sa hanbiť a mať pocit viny, vtedy ho vieme ovládať a ľahko za neho vezmeme zodpovednosť. Aj v Biblii môžeme vidieť, že Boh, ktorý je láska, sa hnevá. Na hundrajúcich Izraelitov na púšti po odchode z Egypta, na mesto Ninive, alebo Ježiš keď vyhnal predavačov z chrámu, či keď si zgustol na farizejoch.

Hnev je zlý vtedy keď pri ňom reagujeme prehnane, alebo vôbec. Oba spôsoby sú deštruktívne. Keď reagujeme prehnane, ničíme si svoje vzťahy. Keď nereagujeme dostatočne, svoj hnev potláčame a to je to veľmi nebezpečné. Potláčanie a tlmenie hnevu je niť, ktorou sú popretkávané mnohé emočné, mentálne i duchovné problémy a taktiež problémy vzťahov. Ak sa skrytý hnev nevynesie na povrch, vráti sa v inej podobe. Často sa objaví ako psychický, telesný či psychosomatický problém. Bolesti v hrudi, vypadávanie vlasov, zápal hrubého čreva, bolesti hlavy, žalúdočné vredy – no často môže byť problém potlačený a stlmený hnev. Je to ako fyzikálny zákon. Niečo potlačíte dole a ono to vystúpi nahor. Len v inej forme. Keď sa svojim hnevom nezaoberáme, môže to viesť k výbuchom zúrivosti, či k násiliu. Často o niekom zdanlivo pokojnom človeku, ktorý sa správa neobvykle povieme: ,,zbláznil sa“. Niektorí ľudia sa priveľmi ovládajú, nikdy neprejavia svoj hnev a potom sa to na povrch dostáva v ich bizarnom správaní sa. Môžeme to vidieť na znakoch ako sú výbuchy zlosti pri malom bezvýznamnom podnete, hádzanie a rozbíjanie vecí, alebo aj smiech ako prejav hnevu a podobne. Takému človeku tiež hrozí, že sa ocitne v bludnom kruhu. Povie si: ,,akého šialenca som zo seba urobil. Už sa nenahnevám“. A ide z extrému do extrému, len sa k tomu pridá pocit viny a strata sebaúcty či svojej hodnoty.

Hnev sa často krát vyjadrí mlčaním a chladom. Je to najkrutejší spôsob ako sa vyrovnať s blízkou osobou. Dochádza k veľkým nedorozumeniam keď nedávame svoj hnev najavo. Ja urobím niečo čo sa tebe nepáči, ty mi to nepovieš a ja si teda myslím, že ti to nevadí, alebo súhlasíš a tak to robím ďalej. Ty sa tlakuješ jak tlakový hrniec a keď príde malý podnet a povolí zátka tak vybuchneš. A ja sa čudujem čo je s tebou. Mnohí zločinci sú ľudia, ktorí sa hnevajú a často ich hnev pochádza až z ich detstva kedy svoj hnev nijak neprejavili a dusili v sebe až doteraz. (Na toto nech myslia všetci tí, čo podporujú protikoronové opatrenia na našich deťoch. Ak problémy, ktorými sa dieťa pretĺka presahujú jeho mentálne schopnosti, dochádza k psychickým poruchám už v ranom detstve a to sa s ním môže ťahať celý život).
Pre zrelé ľudské vzťahy, je hnev potrebný. Čím intímnejší je, tým úprimnejší musíme byť k sebe. A to občas znamená aj sa nahnevať, dať to najavo vhodným spôsobom a druhá strana to musí prijať. Samozrejme občas vznikne konflikt. Ale ten je tiež potrebný a je to zdravá súčasť vzťahu. Prejavenie hnevu tiež znamená, že ten druhý nám nie je ľahostajný. Netreba pri ňom trpieť pocitom viny. Treba sa vedieť hnevať aj na milovanú osobu. Dnes umiera viac vzťahov na mlčanie než násilie. Zaťaté mlčanie, potlačený hnev, chlad. A potom príde čas kedy povolí ventil u oboch a rozprávky je koniec. Prejavený hnev znamená, že niečo nie je v poriadku. To, že sa takéto nezhody neriešia, spôsobuje rozklad rodín. Časté hádky tiež nie sú bohviečo. Ale aspoň obaja vedia na čom sú. Pri prejavenom hneve, treba dať vedieť čas na upokojenie sa aj sebe aj druhému, každému treba inak.

Čo robiť ak človek svoj hnev nezvláda kontrolovať:

• Prvá pomoc je nádych-výdych, opustiť miestnosť, ukľudniť sa napr. sústredením sa na dych a potom prejaviť hnev.
• Kontrola emócii – uvedomiť si nekontrolované emócie, vnímať ako moje správanie pôsobí na druhých, pozorovať a zapisovať si svoje emočné prejavy, nachádzanie spúšťačov emócii, kontrolovať sa, ale zároveň byť poctivý aj k sebe aj k druhým, vedieť si priznať chybu, učiť sa reagovať na neočakávané situácie, poznať svoje slabé a silné stránky, uvedomovať si emócie druhých.
• Preskúmať rodinné pozadie. Často reagujeme, tak ako reagovali naši rodičia.
• Je fajn občas uvoľniť ventil a vykričať sa. Na toto sú dobré štadióny, či koncerty, ktoré žiaľ teraz nemáme.
• Porozprávať sa o tom s niekým, komu veríme a kto nám rozumie
• Veci, ktoré nemôžme ovplyvniť, púšťať z hlavy. V doprave by nemalo zmysel, dohnať vodiča predo mnou a vynadať mu že ma predbehol tesne pred červenou.

Viac som popísal tu, v spodnej časti https://lukas77s.blog.pravda.sk/2021/01/06/blahoslaveni-ti-co-siria-pokoj/

Hnev je dôležitá stránka nášho života. Treba vedieť byť za neho zodpovedný. To je emočná zrelosť. To ako hnev používame veľa hovorí o tom aká sme osobnosť. Hnev je sila, ktorú vieme použiť aj na dobro aj zlo. Možno ho využiť pre zrelé vzťahy, pre emočné, duchovné, telesné zdravie a pre zrelú osobnosť. Bez mučenia priznávam, že aj ja čo bojujem o pokoj každý deň, často bojujem proti tomu aby ma ovládol hnev. Keď vidím, čo sa okolo mňa deje v mene kovidu, keď vidím ako sú ľudia vystresovaní pre to aby sa nenakazili alebo aby nedoplatili na opatrenia, ako sa boja o svoje živobytie. Keď vidím ten chaos v riadení našej krajiny, tie nezmysly, akými sa vraj snažia chrániť naše zdravie, keď vidím ako politici ako Matovič namiesto toho aby ľudí upokojovali a motivovali ich do zdravého spôsobu života a posilňovaniu imunity, len šíria strach, stres a gradujú emócie. Keď vidím ako médiá podávajú všetky správy o korone tak aby vyzneli čo najkatastrofickejšie. Pritom vieme, že stres zhoršuje priebeh ochorení a výrazne oslabuje imunitu, som presvedčený, že keď nám kovid zabíja ľudí, tak stres je jeho najsilnejšia zbraň. Všade okolo nás možno vidieť mnoho prejavov hnevu. Potrebujeme byť vybavení enormným množstvom empatie. Musíme myslieť na to, že každý človek si nesie so sebou starosti, ktoré nevidíme, ktoré ho doháňajú k jeho konaniu. Ani najväčší kovid-fanatici ani najväčší kovid-konšpirátori si nezaslúžia pohŕdanie a odsunutie na okraj spoločnosti. To čo každý potrebuje je dialóg a pochopenie.